Štiavnické vrchy sú najväčšie sopečné pohorie Západných Karpát s najvyšším vrchom Sitno (1009 m.n.m.). Sú súčasťou subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a Slovenské stredohorie.

Územie je mimoriadne bohaté na výskyt minerálov, nachádza sa tu približne 140 druhov a drahokovných rúd, ktoré sa v minulosti ťažili. Štiavnické vrchy susedia na severe s Kremnickými vrchmi, na východe s Pliešovskou kotlinou a Krupinskou planinou, na juhu s Podunajskou pahorkatinou a na západe s Pohronským Inovcom, Vtáčnikom a Žiarskou kotlinou.

Územie Štiavnických vrchov sa člení na časti Skalka na východe, Sitnianska vrchovina v centrálnej časti, Sitnianske predhorie na juhu, Kozmálovské vŕšky na juhozápade, Hodrušská hornatina na západe. Medzi nimi sa nachádzajú erózne zníženiny: Vyhnianska brázda, Štiavnická brázda, Prenčovská kotlina.

Turistov určite zaujmú umelé vodné nádrže – tajchy, ktoré majú pôvod v baníckej činnosti, ktorá tu v minulosti prekvitala. Výsledkom toho bolo, ze v roku 1764 bola založená Banícka a lesnícka akadémia.

Za návštevu určite stojí botanická záhrada, lesnícke arborétum s cudzokrajnými drevinami či veľké množstvo kultúrnych pamiatok.

V Štiavnických vrchoch nájdeme dub cerový, javor tatársky, kukučku vencovú, brusnice. Živočíšnu ríšu zastupuje orol krikľavý, myšiak hôrny, sova obyčajná, mačka divá, modlivka zelená, rysy či netopiere.