Kostoly Klin nad Bodrogom kostol Klin nad Bodrogom

Ranogotický kostol v obci Klin nad Bodrogom, v súčasnosti ruina.

V súčasnosti kostol stojí už iba ako zrúcanina na severozápadnom okraji obce. Takmer v úplnosti sa zachovali všetky nadzákladové murivá presbytéria a lode, ba aj klenba svätyne. Prvá etapa archeologického výskumu v Kline nad Bodrogom v roku 1988 bola zameraná na odstránenie závalu, preskúmanie presbytéria a zaniknutej sakristie. Začiatok výskumných prác bol zvlášť náročný, pretože celý interiér kostola bol do výšky 1 – 1,5 metra zavalený sutinou, spadnutým stropom a strechou. V priestore kostolnej lode rástli kroviská a štyri stromy.

Pri sondážnom prieskume sa na stenách svätyne odkryli fragmenty pôvodnej gotickej výzdoby. Objavené fragmenty, podmienečne datované do prvej polovice 14. storočia, poukazujú na prítomnosť maliarskej výzdoby, nemožno z nich však zatiaľ robiť žiadne závery o ikonografii. Neskoršie úpravy, vápenné vrstvy a nové omietky zničili výtvarné dielo gotického obdobia na stenách svätyne kostola. Sakristia bola postavená súčasne s kostolom, na čo poukazuje jej základové murivo, vzájomne previazané so základmi presbytéria a kostolnej lode. Sakristia mala pôvodne pultovú strechu. Interiér sakristie bol z východnej strany osvetlený štrbinovým oknom s kamenným ostením. Po zbúraní sakristie bolo okno sekundárne osadené do priestoru portálu s lomeným oblúkom, ktorý bol na vonkajšej strane zamurovaný. Krstiteľnica bola symbolom nepoškvrneného lona Panny Márie, z ktorého sa krstenec znova narodil. Krstiteľnica – umelecky zhotovená nádoba na krstnú vodu – bola v kostole jedným z najdôležitejších liturgických predmetov. Najstaršou v oblasti dolného Zemplína je románska kamenná krstiteľnica z rozhrania 12. a 13. storočia, ktorá sa dnes nachádza na nádvorí pred kostolom ref. cirkvi v Zemplínskom Jastrabí. Druhá z najstarších krstiteľníc bola objavená v zásype lode ranogotického kostola v Kline nad Bodrogom. Vyhotovená je z jedného kusa kameňa. Pochádza z prvotného vybavenia ranogotického kostola a je tiež dokladom farských práv kostola. K zaujímavým nálezom patrí aj 63 cm vysoké torzo renesančnej kamennej krstiteľnice z obdobia okolo roku 1600.

Jednoloďová ranogotická stavba obdĺžnikového pôdorysu. Kostol je vybudovaný z lomového a riečneho kameňa spájaného vápnopieskovou maltou. 90-95 cm široké múry boli pôvodne na vonkajšej strane i v interiéri omietnuté. Najlepšie sú vypracované nárožia kostola, na ktoré sa použili väčšie kamenné kvádre. Presbytérium je štvorcové, svätyňa je zaklenutá valenou klenbou. Pôvodné gotické okno s lomeným oblúkom na východnej strane je v súčasnosti zamurované, gotické okno v južnej stene presbytéria slohovo prebudované. Pastofórium – miesto na uschovanie Sviatosti oltárnej – je umiestnené po pravej – epištolnej – strane oltár. Gotické kamenné pastofórium je v hornej časti zdobené trojlaločným oblúkom.