Ľudová architektúra

Čičmany

Rázovitá obec Čičmany leží v kotline Strážovských vrchov. Je najvyššie položenou obcov v okrese Žilina. V obci sa nachádzajú maľované zrubové drevenice, ktoré vynikajú starobylou a unikátnou architektúrou. Táto obec bola v roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Zrubové domy, ktoré sa v obci nachádzajú pripomínajú perníkové domčeky, a to predovšetkým ornamentálnou výzdobou ich vonkajších stien a šindľovými strechami. Výzdoba týchto domov je niekedy stará až 200 rokov. Ornamenty sa na steny domov nanášali bielym vápnom, ktoré plnilo dve hlavné funkcie, a to konzervačnú a ochrannú. Pre túto obec je typická technika nazývaná geometrická ornamentika, ktorá sa využíva na zdobenie obrázkov, obrusov, ale i krojov. Návštevníci tu môžu obdivovať nielen ľudovú architektúru, ale aj prezentáciu zamestnania, ľudového odevu a ľudového umenia. Expozície sú umiestnené v jednoposchodovom drevenom dome, ktorý sa niekedy nazýva Radenov. Expozície sú bohaté a zachytávajú nielen všedný ale i sviatočný život obyvateľov tejto obce. Ešte aj v dnešných časoch si obyvatelia obce strážia svoje tradície a snažia sa ich čo najdôslednejšie dodržiavať.

Osturňa

Obec Osturňa je najzachovalejšou goralskou obcou na Zamagurí. Je z nej prekrásny pohľad na Spišskú Maguru a Belianske Tatry. Obec bola vyhlásená sa pamiatkovú rezerváciu ľudovej kultúry. Je rozložená v dĺžke skoro 7 km v doline Osturnianskeho potoka. Jej vznik sa datuje na koniec 16. storočia. V obci sa nachádzajú stavby v reťazovej zástavbe na zárubkoch. Je tu mnoho drevených zrubových trojpriestorových domov s uzavretými dvormi, ktorých rámy okien, nárožné konce brvien a škárovanie medzi brvami je zdobené maľbami. Nachádzajú sa tu aj tri prírodné jazierka a murovaný gréckokatolícky kostol z roku 1796. bol postavený podľa lemkovskej tradície na pahorku za potokom. Obec sa vyznačuje tým, že ešte aj v dnešných časoch sa tu nosí goralský odev.

Podbiel

Obec Podbiel sa nachádza na ťahu k poľským hraniciam. Je to rázovitá oravská obec ležiaca pri ústí Studeného potoka do rieky Orava. Nachádzajú sa tu prekrásne drevenice z takmer celej Oravy v celkovom počte 64. základným stavebným materiálom použitým na výrobu obytných domov a hospodárskych stavieb bolo drevo. Obytné domy, ktoré sa tu nachádzajú sú zrúbené z trámov kresaných z dvoch strán. Sú postavené na nízkych podmurovkách, ktorými sa vyrovnáva mierne vlnitý terén pod domami. Vonkajšie časti zrubových domov nie sú zvlášť upravované. Škáry medzi jednotlivými trámami sú vypchané machom. Strech týchto domov sú strmé sedlové a sú ukončené štítmi, lomením ostredím v jednej polovici až dvoch tretinách. Obec je unikátnou rezerváciou prírodnej architektúry a je nazývaná aj Bobrova roľa. Je jednou z najzachovalejších lokalít na Orave. Návštevníci tu môžu obdivovať technickú pamiatku Františkovu hutu, ktorá je zrúcaninou železiarne, ďalej navštíviť múzeum, alebo zúčastniť sa na niektorom zo spoločenských alebo kultúrnych podujatí. Čo je zaujímavosťou, obec ponúka ubytovanie v pôvodných dreveniciach, ktoré sú súčasťou rezervácie ľudovej architektúry.

Stará hora v obci Sebechleby

Južne od mesta Krupina sa nachádza obec Sebechleby. Je situovaná na úpätí Štiavnických vrchov. Prvá zmienka o tejto obci ej z prvej polovice 12. storočia. Súčasťou obce je aj jej odľahlá osada, ktorá sa nazýva Stará hora. Táto osada je jedinečná z pohľadu ľudovej architektúry. Nachádzajú sa tu jedno a dvojpriestorové obytné vinohradnícke domčeky charakteristické stĺpcovým podstením. Osada vznikla niekedy v 16. storočí v čase tureckých výprav a bojov. Útočisko tu nachádzali najmä obyvatelia Sebechlebov pred nájazdmi Turkov. Na bývanie sa používali diery väčších rozmerov vykopané do brala. V 17. storočí sa na tomto území začalo s pestovaním hrozna a v osade sa vybudovali pivnice, nad ktoré sa potom dorábali nadstavby. Tie slúžili na bývanie. V roku 1732 bola v centre osady postavená Kaplnka sv. Urbana. V súčasnosti sa objekty využívajú na rekreačné účely a agroturistiku.

Vlkolínec

Osada Vlkolínec sa nachádza v blízkosti mesta Ružomberok na južnom skalnatom svahu vrchu Sidorovo. Je jednou z mestských častí Ružomberka. Táto osada sa ako čisto drevená osada stala v roku 1977 pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a v roku 1993 bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Nachádza sa tu viac ako 40 drevených domčekov zo 16. až 19. storočia. Osada predstavuje typ stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí s typickou zrubovou výstavbou. Prvá písomná zmienka o tejto osade je z roku 1376, kde sa považovala za ulicu mesta Ružomberok. Najväčší rozmach dosiahla v 18. storočí, keď ju tvorilo až 70 domov a niekoľko hospodárskych budov. Dominantou osady je zachovalá drevená zvonica, studňa, škola a kaplnka Panny Márie z roku 1875. Jediná murovaná stavba nachádzajúca sa v osade je kostolík. V súčasnosti tu žije ešte asi 20 obyvateľov. V obci sa nachádza aj múzeum – Roľnícky dom s expozíciou pôvodného bývania. Vlkolínec je jedinou obcou na Slovensku, ktorá dodnes nie je narušená novou výstavbou a nachádza sa na svojom pôvodnom mieste.

Kamenné obydlia v obci Brhlovce

Kamenné alebo niekedy nazývané aj skalné obydlia sa nachádzajú v obci Brhlovce. Sú jednou z rezervácií ľudovej architektúry na Slovensku. Expozícia bola návštevníkom sprístupnená v roku 1992. Obec Brhlovce sa nachádza v hontianskom regióne. Kamenné obydlia vznikali už v období tureckých výbojov a prvá písomná zmienka o nich je z roku 1742. Expozícia kamenných obydlí sa nachádza v usadlosti č. 142, v uličke nazývanej „Šurda“. Tá je situovaná v centre pamiatkovej rezervácie. Tá pozostáva z murovaného domu, ktorý bol postavený koncom 19. storočia, murovaného domu z roku 1933 a priestorov vysekaných do skaly v dvoch podlažiach. Domy sú zariadené dobovým nábytkom a inventárom, ktorý dokumentuje zvláštnu formu ľudového staviteľstva a bývania na konci 19. storočia. Za záchranu, obnovu a využitie tejto usadlosti získalo Tekovské múzeum v Leviciach medzinárodné ocenenie Europa Nostra.

Plavecký Peter

Obec Plavecký Peter sa nachádza na severovýchode Záhorskej nížiny, na úpätí Malých Karpát. Obec vznikla niekedy v 11. alebo v 12. storočí. Dominantou okolia je Plavecký hrad, chránené prírodné výtvory Plavecká jaskyňa, jaskyne Deravá skala a Tmavá skala. V minulosti bola obec poddanskou roľníckou dedinou. Obyvatelia dediny pracovali ako roľníci alebo pri ťažbe dreva. Dedina sa rozvinula ako prícestné sídlo, čiže po oboch stranách cesty vedúcou dedinou. Dominantou dediny je kostol sv. Petra a Pavla apoštolov z roku 1600. Obytné domy a hospodárske stavby, ktoré sa v obci nachádzajú pochádzajú prevažne z druhej polovice 19. storočia. Nachádzali sa tu aj tradičné drevené zrubové domy, no vplyvom niekoľkých požiarov sa z nich nezachoval ani jeden. Ako stavebný materiál sa zo začiatku využívalo drevo. Neskôr z dôvodov jeho nedostatku sa začali obytné domy aj hospodárske stavby stavať z nepálenej tehly a tak vznikli murované stavby. Tie sa stali súčasťou historického stavebného fondu pochádzajúceho z mladšej generácie stavieb. Domy v Plaveckom Petri sú prízemné pozdĺžne murované stavby na obdĺžnikových pôdorysoch, so sedlovými strechami a murovanými uličnými štítmi. V súčasnosti sa na zozname pamiatkového fondu nachádza 25 ľudových domov aj s hospodárskymi časťami, tri stodoly a jeden vodný mlyn.

Špania Dolina

Obec Špania Dolina sa nachádza len pár kilometrov od Banskej Bystrice. Je to stará banícka obec, v ktorej sa od 13. storočia ťažila meď obsahujúca aj striebro a ktorá bola preslávená v celej Európe. Tradíciu baníctva v obci pripomínajú banské štôlne, obrovská hálňa nad obcou a klopačka (banícka strážnica) pochádzajúca zo 16. storočia. Banská činnosť bola v obci ukončená v roku 1888. V obci sa nachádzajú aj pôvodné drevené banícke domy zo 17. a 18. storočia. Sú terasovito rozložené na strmých svahoch kopcov. Nad obcou sa nachádza gotický kostol, neskôr prestavaný na neskororenesančný. Kostol je opevnený a vedú k nemu kryté schody z námestia. Vzácnosťou v obci je aj starý vodovod. Španiu Dolinu preslávili aj tzv. Špaňodolinské medené poháre, ktoré boli opradené tajuplnou premenou železa na meď. Každý takýto pohár niesol na sebe nejakú riekanku, ako napr. „Bol som železom, meďou som, zlato ma kryje“. Obec je známa aj svojou čipkárskou tradíciou, ktorá siaha hlboko do minulosti. Ženy baníkov tu založili tradíciu špaňodolinskej čipky a školu paličkovania.

Ždiar

Medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou leží obec Ždiar, ktorá je typickou rázovitou goralskou obcou. Za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry bola vyhlásená v roku 1977. ešte aj v súčasnosti je na celom Slovensku známa svojimi folklórnymi tradíciami. Obec vznikla v 17. storočí usadením goralských obyvateľov. Nachádzajú sa tu originálne drevenice vyzdobené svojráznou farebnou výzdobou. Pre obec sú typické goralské kroje, ktoré sa nosili ešte v posledných rokoch v nedeľu a vo sviatky. Dnes sú už len súčasťou expozície Ždiarskej izby v Žiarskom dome, ktorý je postavený na spôsob pôvodných dreveníc. Obec patrí k vyhľadávaným centrám cestovného ruchu nielen v letnom ale i v zimnom období. V blízkosti obce sa nachádza mnoho chránených národných parkov, jaskýň, kultúrnych a historických pamiatok.