Vybrané ubytovacie zariadenia v okolí
0.00 / 
Národné parky
Na Slovensku sa nachádza 9 národných parkov a 14 chránených krajinných oblastí. Tie patria medzi najviac chránené prírodné územia. Nachádzajú sa v nich mnohé zákonom chránené rastliny a živočíchy.
Tatranský národný park
Naším najstarším národným parkom je Tatranský národný park (TANAP), ktorý bol vyhlásený už v roku 1948. Hlavným cieľom a poslaním územia národného parku je ochrana mimoriadnych prírodných hodnôt územia nachádzajúceho sa v národnom parku. TANAP tvorí najvyššie horstvo Karpát s výnimočnou geomorfologickou skladbou a s výraznými stopami ľadovej činnosti. Zároveň sa zaraďuje medzi národné parky s najväčším počtom plies, pôvodných druhov rastlín a živočíchov. Nachádza sa tu i najviac turistických chát vo vysokohorskom prostredí a liečebno-rehabilitačných zariadení i rekreačných možností. Biosférická rezervácia Tatry, ktorá je súčasťou TANAPu je zapísaná do svetového zoznamu biosférických rezervácií UNESCO. TANAP sa rozprestiera v severnej časti Slovenska a má rozlohu 74 111 ha. Člení sa na 2 základné podcelky - Východné Tatry (Vysoké a Belianske) a Západné Tatry. Pohorie Vysoké Tatry sú jediným pohorím alpského charakteru na území Slovenska. Zároveň sú najmenšími veľhorami v Európe. Najvyšším vrcholom je Gerlachovský štít, ktorý meria 2655 m. Rozprestiera sa na území Žilinského a Prešovského kraja v okresoch Tvrdošín, Liptovský Mikuláš a Poprad.Vysoké Tatry sú vďaka svojej polohe klimatickými kúpeľmi na liečbu ochorení dýchacích ciest, turistickým a zároveň aj rekreačným centrom. Najvyššie položenými kúpeľmi je Štrbské Pleso (1355 m), ktoré je zároveň aj centrom turistiky a zimných športov. Medzi ďalšie významné strediská cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách môžeme zaradiť Starý Smokovec, Tatranskú Lomnicu, Tatranská Polianka, Vyšné Hágy, Ždiar a mnohé iné.
TANAP je známy vysokým počtom plies. Medzi najznámejšie z nich sú môžeme zaradiť Štrbské pleso, Skalnaté pleso, Veľké Hyncovo pleso. K turisticky najnavštevovanejším miestam v Tatranskom národnom parku patria spomenuté plesách, vodopády, ako napr. vodopád Skok, vodopády Studeného potoka, Kmeťov, Český vodopád. Turisti ďalej vo veľkej miere vyhľadávajú hlboké ľadovcové doliny, ako napr. Mengusovskú dolinu, Veľkú a Malú studenú dolinu, ale aj skalné vrcholy ako Gerlachovský štít, Kriváň, Rysy a hlavne Lomnický štít, na ktorý je možné sa dostať kabínkovou lanovkou.
Pri návšteve TANAPu netreba zabudnúť na prekrásne jaskyne, ktoré sa tu nachádzajú. Turisti môžu obdivovať nielen krásy Belianskej jaskyne, ktorá je vzdialená 7 km od Ždiaru, ale aj niečo vzdialenejšiu Demänovskú jaskyňu.
Národný park Nízke Tatry
Medzi ďalšie významné masívy Slovenska môžeme zaradiť masív Nízkych Tatier, ktorý patrí medzi geograficky najvýznamnejšie celky na našom území. Tento masív je vysoko ekologicky stabilný. Ide o jedinečný hôľny vysokohorský reliéf na našom území s vysokým počtom jaskýň, ktorý je bohatý na hlboké lesnaté doliny. Okrem toho je bohatý pestrú lesnú faunu a flóru. Žijú tu zvieratá ako rys, mačka divá, ale aj medveď hnedý.Pohorie Nízkych Tatier bolo vyhlásené za Národným park už v roku 1978. Jeho hrebeň sa tiahne smerom zo západu na východ a nachádza sa v severnej časti stredného Slovenska. Jeho rozloha je 72 843 ha. Na území Nízkych Tatier sa nachádza známy vrch Kráľova hoľa. Pod týmto vrchom pramenia tri významné slovenské rieky - Hron, Váh a Hornád.
Ďumbier s výškou 2034 m je najvyšším vrchom Nízkych Tatier. Nachádza sa tu veľký počet jaskynných systémov, množstvo značených turistických chodníkov, ktoré sa vyznačujú tým, že sú dobre značené. Okrem zaujímavých turistických chodníkov si na svoje prídu aj milovníci zimných športov a predovšetkým lyžovania, nakoľko sa tu nachádzajú známe lyžiarske centrá, ako napr. Jasná, Donovaly, Tále, Krpáčovo, Mýto pod Ďumbierom, Čertovica. Medzi najvyhľadávanejšie doliny Nízkych Tatier patrí Demänovská dolina a Jánska dolina, ktoré sú bohaté na jaskyne a priepasti. Najrozsiahlejším a najznámejším jaskynným systémom je systém Demänovských jaskýň, ktorých dĺžka presahuje 22 km. Tento systém tvorí Demänovská jaskyňa Slobody a Demänovská ľadová jaskyňa.
Pieninský národný park
PIENAP sa stal národným parkom v roku 1967 a jeho celková rozloha je 3750 ha. Nachádza sa v severnej časti Slovenska pozdĺž štátnej hranice s Poľskou republikou. Prevažná časť pohoria Pieniny sa nachádza na poľskom území a jeho menšia južná časť zasahuje na severné Slovensko. Celkovo sa Pieninský národný park rozprestiera na dvoch pohoriach, a to Pieniny a Spišská Magura. Jednou z dominánt Pieninského národného parku je krasový kaňon Dunajca, ktorý bol v minulosti využívaný na splavovanie dreva na pltiach. Dnes sú tieto drevené goralské plte využívané ako atrakcia pre turistov. Záujemcovia majú možnosť splavovať po rieke Dunajec od národno-kultúrnej pamiatky Červený Kláštor (kartuziánsky kláštor) do Lesnice. Dĺžka splavuje je niečo vyše 9 km. Späť do Červeného Kláštora je možné ísť pešo po vyznačenom turistickom chodníku, na bicykli alebo autobusom. Na území národného parku sa nachádzajú tri národné prírodné rezervácie: Rezervácia Pieniny - prielom Dunajca, Haligovské skaly a prírodný výtvor - prielom Lesnickeho potoka. Ďalšou zaujímavosťou tohto národného parku je jaskyňa Aksamitka, ktorá je od roku 1976 chráneným prírodným výtvorom a od roku 1996 národnou prírodnou pamiatkou. Je to typická krasová jaskyňa, ale kvôli bezpečnosti a zachovaniu jej hodnôt je verejnosti neprístupná.Národný park Malá Fatra
Nachádza sa na severozápade Slovenska na území okresov Prievidza, Žilina, Martin a Dolný Kubín. Tvorí ho najzápadnejšie pohorie Karpát a vyznačuje sa bohatými klimatickými, geologickými a povrchovými pomermi, neopakovateľnými krasovými jaskynnými útvarmi, množstvom druhou fauny a flóry.Národný park Malá Fatra je známy aj ako Jánošíkov kraj. Delí sa na Krivánsku Malú Fatru s najvyšším vrchom Veľký Kriváň a na Lúčanskú Malú Fatru s najvyšším vrchom Veľká Lúka. Pohorie Malá Fatra má rozlohou 22 630 ha a národným parkom je od roku 1988. v oboch častiach Malej Fatry sa nachádzajú strediská zimných športov a množstvo turistických chodníkov vhodné na pešiu turistiku alebo cykloturistiku. Okrem spomínaných najvyšších vrchov sa v Malej Fatre nachádzajú vrcholy ako Veľký Rozsutec, Malý Rozsutec, Poludnový Grúň, Grúň, Chleb, Suchý, Minčol alebo Kľak.
Malá Fatra bola vyhlásená za národný park v roku 1988. Zahŕňa národné prírodné rezervácie ako Rozsutec, Chleb, Tiesňavy, Starý hrad, Krivé, hrádok, Šútovská dolina, Minčol, Paráč, Veľká Bránica. Nachádza sa tu mnoho chránených prírodných výtvorov ako napr. Kryštáľová jaskyňa, Bôriková mláka, Domašínsky meander, Šútovská epigenéza.
Národný park Slovenský raj
Slovenský raj tvorí unikátny krasový horský reliéf s neopakovateľnými roklinami. Vyznačuje sa najdlhším Stratenským jaskynným systémom a sprístupnenou svetovou Dobšinskou ľadovou jaskyňou. Stratenská jaskyňa, ktorá sa nachádza v Slovenskom raji, je najdlhšia a najmohutnejšia jaskyňa na Slovensku. Tento národný park je známy aj hlbokými roklinami a mnohými vodopádmi, ktoré sa v ňom nachádzajú. Rokliny sú sprístupnené turistom pomocou železných a drevených rebríkov.Národný park Slovenský raj sa so svojimi prírodnými krásami radí medzi najkrajšie národné parky v Strednej Európe. Najznámejší Tomášovský výhľad poskytuje prekrásne zážitky pri pohľade do hlbokého kaňona rieky Hornád pretekajúcej Slovenským rajom.
Rozloha národného parku je takmer 20 tisíc ha. Za národný park bol Slovenský raj vyhlásený v roku 1988. Zahŕňa štátne prírodné rezervácie Holý Kameň, Kocúrová, Hradisko, Sokol, Stratená, Suchá Belá, Piecky, Ostrá skala, Tri kopce, Mokrá, Zejmarská roklina a Vernárska tiesňava. Rieka Hornád tu vytvorila počas tisícročí kaňon zvaný Prielom Hornádu, dlhý 7 km, ktorý je splavovateľný na člnoch. Najznámejšou jaskyňou nachádzajúcou sa v Národnom parku Slovenský raj je Dobšinská ľadová jaskyňa zapísaná do svetového prírodného dedičstva UNESCO. Okrem už spomínanej Dobšinskej ľadovej jaskyne sa tu nachádzajú aj mnohé iné chránené prírodné výtvory, ako napríklad Čertova diera, Červený jarok, Medvedia jaskyňa a Hranovické pleso.
Národný park Muránska planina
Národný park Muránska planina sa nachádza v západnej časti Slovenského rudohoria. Patrí medzi najzachovalejšie na Slovensku. Na jeho území sa nachádzajú štyri geomorfologické celky, a to Veporské vrchy, Spišsko – gemerský kras, Stolické vrchy a Horehronské Podolie. Vplyvom stretu týchto celkov sa Muránska planina vyznačuje pestrým reliéfom a faunou a flórou. Národný park tvorí z časti krasový a nekrasový reliéf, ktorý sa striedajú.Muránska planina bola vyhlásená za národný park v roku 1997 z chránenej krajinnej oblasti. Celková rozloha národného parku je 21 931 ha a rozkladá sa v troch okresoch Brezno, Revúca a Rimavská Sobota. Najvyšším vrchom je Fabova hoľa. V národnom parku sa nachádza viac ako 250 jaskýň, 15 priepastí a vyše 50 ponorov.
Na území tohto národného parku sa nachádzajú národné prírodné rezervácie ako Bacúšska jelšina, Rohozianska jelšina, Suché doly, Cigánka, Hrdzavá, Hradová, Veľká a Malá Stožka, Poludnica, Šarkanica, Javorníková a Klenovské blatá.
Národný park Poloniny
Národný park Poloniny leží na hraniciach Slovenska s Poľskou republikou a Ukrajinou, čím je raritou na našom území. Práve vďaka tomu sa vyznačuje typiskou východokarpatskou flórou a faunou. V tomto národnom parku turisti môžu stále nájsť typické horské lúky – poloniny. Čo sa týka architektúry, pre tento národný park je typická drevená architektúra plná malebných drevených kostolíkov (cerkvi), z ktorých sa mnohé zachovali dodnes.Krajina národného parku sa vyznačuje oblými tvarmi položenými na pieskovcovom podklade. Nachádza sa tu množstvo zachovalých bukových a jedľovo-bukových prírodných lesov (pralesov), ktoré zaberajú až 80% výmery národného parku. Najkrajšie sú, niekedy až 400 ročné, jedle, buky a javory. Tieto lesy sú považované za „zelené pľúca Európy“.
Poloniny boli vyhlásené za národný park v roku 1997 a ich celková rozloha je 164 190 ha. Celé územie národného parku sa nachádza v okrese Snina a vyznačuje sa nízkou hustotou zaľudnenia. Nachádza sa tu šesť národných prírodných rezervácií – Stužica, Jarabá skala, Rožok, Pľaša, Havešová a Stinská.
Národný park Veľká Fatra
Národný park Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najzachovalejšie jadrové pohoria na našom území. V tomto národnom parku sa aj dnes nachádza málo narušená a hlavne mnohotvárna príroda. Hlavnou črtou tohto národného parku sú rozsiahle hole. Reliéf národného parku je značne členitý a dosahuje značné výškové rozpätie. Nachádzajú sa tu pralesovité jedľobučiny, miestami aj tis, reliktné boriny a alpínske druhy rastlín.Veľká Fatra bola vyhlásená za národný park až v roku 2002. Jej celková rozloha je 40 371 ha a rozprestiera sa v okresoch Banská Bystrica, Dolný Kubín, Martin, Ružomberok a Turčianske Teplice. Národný park zo severu a východu ohraničuje Liptovská kotlina, zo západu Turčianska kotlina a z južnej strany výbežky Kremnických vrchov. Pohorie Veľkej Fatry sa člení na dve rázsochy Liptovskú a Turčiansku. V národnom parku sa nachádza pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, ktorá je zapísaná do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Členitý reliéf Veľkej Fatry vytvára prekrásne prírodné útvary. Z nich najznámejšie sú kaňonovité doliny Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Vo vápencových horninách sa nachádzajú mnohé jaskyne – Harmanecká, Mažarná, Jelenecká, Horná a Dolná Túfna. V národnom parku Veľká Fatra sa spolu nachádza 13 národných prírodných rezervácií (Borišov, Čierny Kameň, Harmanecká tisina, Jánošíkova kolkáreň, Lysec, Madačov, Suchý vrch, Tlstá, Veľká skalná,...), 3 prírodné rezervácie (Katova skala, Korbeľka, Rojkovské rašelinisko) a ďalšie prírodné pamiatky a chránené areály.
Národný park Slovenský kras
Národný park Slovenský kras je naším najrozsiahlejším a najúplnejšie vyvinutým krasovým územím. Je situovaný v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Jeho rozloha je 34 611 ha a rozprestiera sa v okresoch Rožňava a Košice – vidiek.Tento park vyniká najväčšou koncentráciou podzemných priestorov na Slovensku, z celkového počtu 12 jaskýň sú prístupné štyri: jaskyňa Domica, Jasovská jaskyňa, Ochtinská argonitová jaskyňa a Gombasecká jaskyňa. V národnom parku Slovenský kras sa nachádza najhlbšia slovenská priepasť Brázda, ktorá má hĺbku okolo 200 m. Na škrapových poliach, nachádzajúcich sa v Slovenskom krase, rastú teplomilné dubové, hrabové a bukové lesy, suchomilné rastlinstvo, vzácny je endemit rumenica turnianska.
Na území národného parku sa nachádza množstvo národných prírodných pamiatok, ako napr. Dominické škrapy, Gerlašské skaly, Havrania skala, Hrušovská lesostep, Kečovské škrapy, jasovské dubiny, Kráľová studňa, Pod Strážnym hrebeňom, Sokolia skala, Brzotínske skaly. Ďalej tu môžeme nájsť chránené prírodné výtvory ako Ardovská jaskyňa, Brázda, Diviačia priepasť, Gombasecká jaskyňa, Domica, Milada, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Silinská ľadnica, Ochtinská argonitová jaskyňa.
CHKO Štiavnické vrchy
Štiavnické vrchy zaraďujeme medzi najväčšie sopečné pohorie Západných Karpát. Za chránenú krajinnú oblasť boli vyhlásené v roku 1979. Jeho celková rozloha je 77 630 ha a rozprestiera sa v okresoch Banská Štiavnica, Krupina, Levice, Zvolen, Žarnovica a Žiar nad Hronom. Najvyšším vrchom Štiavnických vrchov je Sitno. Pre turistov je územie atraktívne predovšetkým vďaka vodným nádržiam – tajchám, ktoré sa tu v hojnom počte nachádzajú. Najznámejšie sú Počúvadlianske, Richňavské, Evičkino, Belianske, Hodružské a Studenské jazero. Na území Štiavnických vrchov sa nachádzajú národné prírodné rezervácie Sitno, Jabloňovský roháč, Kašivárová, Kamenné more, Szabóova skala. Nachádzajú sa tu aj chránené prírodné výtvory Banskoštiavnická kalvária, Sixova stráň, Krupinské bralce, Žakýlske pleso, Vyhniansky travertín.CHKO Horná Orava
Horná Orava sa nachádza v najsevernejšej časti Slovenska. Na jej území sa stretajú geomorfologické celky ako Podbeskydská vrchovina, Podbeskydská brázda, Oravské beskydy, Oravská kotlina a Oravská Magura. Za chránenú krajinnú oblasť bola vyhlásená v roku 1979 a jej rozloha je 70 332 ha. Chladné a vlhké podnebie, ktoré je charakteristické pre túto oblasť, a flyšový podklad s nepriepustnými vrstvami sú výborným predpokladom pre výskyt rašelinísk. Viac ako polovicu chránenej krajinnej oblasti tvoria bukovo – jedľové a smrekové lesy. Vo vyšších polohách sa tu nachádzajú kosodreviny. Na území Hornej Oravy sa nachádzajú národné prírodné rezervácie Babia hora, Sosnina, Pilsko, Klinské rašelinisko, Tisovnica a Paráč. Medzi chránené prírodné pamiatky na tomto území zaraďujeme Hviezdoslavovu aleju, Slanický ostrov a Vtáčí ostrov.CHKO Kysuce
Chránená krajinná oblasť Kysuce sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska v okresoch Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Považská Bystrica, Púchov a Žilina. Je tvorená dvomi samostatnými časťami. Prvú, východnú, časť tvoria Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a časť Oravských Beskýd. Druhú, západnú, tvoria Javorníky. Na Kysuciach sa striedajú geomorfologické celky Kysucké Beskydy, Turzovská vrchovina, Javorníky a Kysucká vrchovina.Kysuce boli za chránenú krajinnú oblasť vyhlásená v roku 1984 a ich rozloha je 65 462 ha. Územie Kysúc je bohaté na pestrú faunu a flóru. V dôsledku valašskej kolonizácie a kopaničiarskeho osídlenia má kraj mozaikovitý, parkový ráz so striedajúcimi sa lesmi, lúkami, poliami a osadami. V niektorých z nich sa dodnes zachovala tradičná architektúra. Nachádzajú sa tu národné prírodné rezervácie Veľká Rača, Veľký Javorník, Čierna Lutiša a Malý Polom. Zaujímavé pre turistov sú chránené prírodné výtvory nachádzajúce sa na Kysuciach. Sú to Prah Vychylovský, Vychylovské skálie, Brest u Papajov, Lipy u Kanderov,, Lipa u Beloňov, skupina dubov na Trojačke a Korňanský ropný prameň.
CHKO Malé Karpaty
Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty v sebe zahŕňa jediný geomorfologický celok – Malé Karpaty. Táto oblasť je výnimočná najmä z toho dôvodu, že ňou sa začína veľký stredoeurópsky oblúk. Malé Karpaty sa delia na štyri podcelky – Devínske Karpaty, Pezinské Karpaty, Brezovské Karpaty a Čachtické Karpaty. Obklopuje ich Podunajská rovina, Podunajská pahorkatina, Borská nížina, Myjavská pahorkatina a Považské Podolie.Za chránenú krajinnú oblasť boli Malé Karpaty vyhlásené v roku 1976. Majú rozlohu 65 504 ha a rozprestierajú sa v okresoch Bratislava III, Bratislava IV, Malacky, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Pezinok, Piešťany, Senica a Trnava. Na ich území sa nachádzajú chránené prírodné rezervácie Veľká Vápenná, Čachtický hradný vrch, Plešivec, Pohanská, Hajdúky, dolina Hlboče, Pod Pajštúnom, Nad Šenkárkou, Záruby, Kršlenica, Lošonský háj, Devínska kobyla a Roštún. Medzi najzaujímavejšie chránené prírodné výtvory v tejto oblasti zaraďujeme jaskyňu Driny (jediná sprístupnená jaskyňa v tejto oblasti), Deravú skala, Čachtickú jaskyňu, Tmavú skalu, Plavecká jaskyňu, Tisové skaly, Limbašskú vyvieračku, Veľkú Pec, Občasnú vyvieračku pod Bachárkou, Šašnatú a Jaskyne v Dolnom Prepadlom.
Táto chránená krajinná oblasť je jediným veľkoplošne chráneným vinohradníckym územím na Slovensku.
CHKO Poľana
Poľana je najvyššie sopečné pohorie na našom území. Za chránenú krajinnú oblasť bola Poľana vyhlásená v roku 1981. Celková rozloha tejto oblasti je 20 079 ha a rozprestiera sa v okresoch Banská Bystrica, Brezno, Detva a Zvolen. Na jej území sa stretajú geomorfologické celky Poľana a Veporské vrchy.Na území tejto chránenej krajinnej oblasti sa nachádza mohutná vyhasnutá sopka s priemerom 20 km. Svojou veľkosťou sa zaraďuje medzi najvyššie vyhasnuté sopky v Európe. Poľana je výnimočná sieťou potokov, ktorá je jedinečná a nenachádza sa nikde inde na Slovensku. V tejto oblasti sa prelínajú teplomilné a horské druhy rastlín a živočíchov.
Nachádzajú sa tu národné prírodné rezervácie Ľubietovský Vepor, Zadná Poľana, Hrončovský Grúň a Pod Dudášom a národné prírodné výtvory Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Kalamárka, Veporské skalky, Vodopád Bystré a Melichova skala. Chránená krajinná oblasť Poľana je od roku 1990 biosférickou rezerváciou UNESCO.
CHKO Strážovské vrchy
Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy sa nachádza na strednom Slovensku a tvoria ju dva geomorfologické celky – Strážovské a Súľovské vrchy. Jej rozloha je 30 979 ha a zaberá okres Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Za chránenú krajinnú oblasť boli Strážovské vrchy vyhlásené v roku 1989.V tejto chránenej oblasti prevládajú bučiny, vo vyšších polohách sa nachádzajú jedľovobukové spoločenstvá s vyšším zastúpením ihličnatých drevín. Strážovské vrchy sa vyznačujú pestrou geologickou stavbou, v ktorej vynikajú viaceré subtatranské príkrovy, ako napr. manínsky, krížňanský, chočský a strážovský. Nachádza sa tu národná prírodná rezervácia Manínska tiesňava a prírodná rezervácia Kostolecká tiesňava.
CHKO Biele Karpaty
Táto chránená krajinná oblasť sa nachádza v západnej časti karpatského oblúka na česko-slovenských hraniciach. Biele Karpaty predstavujú druhovo bohatú oblasť nielen v oblasti fauny, ale aj flóry. Prevládajú tu bučiny, bukové dúbravy, lipové a jaseňové javoriny.Chránenú oblasť tvorí jediný geomorfologický celok nesúci rovnaké meno, ktorý tvorí niekoľko podcelkov - Beštiny, Bošácke bradlá, Javorinská hornatina, Kobylináč, Kýčerská hornatina, Lopenícka hornatina, Súčanská vrchovina, Vršatecké bradlá, Žalostinská vrchovina. Celková rozloha chránenej krajinnej oblasti je 43 519 ha a rozprestiera sa v okresoch Holíč, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Púchov, Senica, Skalica a Trenčín. Zaujímavosťou tejto chránenej oblasti je, že plynule nadväzuje na chránenú krajinnú oblasť Bílé Karpaty nachádzajúcu sa na českej strane. Geologická stavba Bielych Karpát je zložená z flyšových sedimentov magurskej jednotky a bradlovým pásmom na juhovýchode predhoria.
CHKO Záhorie
Záhorie bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť v roku 1988. tvorí ju geomorfologický celok Borská nížina. Rozkladá sa na ploche 27 522 ha v okresoch Bratislava IV., Malacky a Senica. Výnimočná je tým, že je prvou vyhlásenou nížinnou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku. Skladá sa z dvoch častí, a to severovýchodnej a západnej. Severovýchodná časť je charakteristická zvlnenou rovinou vytvorenou nánosmi viatych pieskov, medzi dunovými zníženinami, slatinnými rašeliniskami a močiarmi. Nachádzajú sa tu aj lesné spoločenstvá a to v hojnom počte. Západná časť tejto chránenej krajinnej oblasti je charakteristická dvomi typmi krajiny – nivnou časťou a mierne zvlnenou časťou krajiny so zvyškami riečnych terás Moravy.
CHKO Ponitrie
Ponitrie bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť v roku 1985. rozprestiera sa na rozlohe 37 665 ha v okresoch Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce, Žarnovica a Žiar nad Hronom. Chránená krajinná oblasť sa nachádza v dvoch geomorfologických celkoch – Vtáčnik a Tríbeč, ktoré sa od seba líšia nielen po geologickej stránke, ale aj v typoch rastlinných a živočíšnych spoločenstiev žijúcich na ich území. Tríbeč zaraďujeme k starším jadrovým pohoriam. Typické preň sú dubovo-hrabové, dubové a vo vyššie položených miestach aj bukové lesy. Vtáčnik je mladšie pohorie sopečného pôvodu, ktoré je súčasťou vulkanického Slovenského stredohoria. Pre toto pohorie sú typické bukové porasty a miestami porasty bukovo-jedľové. V CHKO Ponitrie sa nachádzajú viaceré národné prírodné rezervácie – Buchlov, Gaštanica, Hrdovická, Lupka, Solčiansky háj, Vtáčnik, Veľká skala, Zoborská lesostep a Žibrica. Pre návštevníkov budú určite zaujímavé chránené prírodné výtvory Končitá a Makovište.CHKO Východné Karpaty
Východné Karpaty boli za chránenú krajinnú oblasť vyhlásené v roku 1977. Ich celková rozloha je 26 833 ha a nachádzajú sa v okresoch Medzilaborce, Snina, Stropkov a Svidník. Táto CHKO je tvorená severozápadnou časťou pohraničného územia pôvodnej chránenej krajinnej oblasti, ktorá nebola začlenená do národného parku Poloniny. Nachádzajú sa tu predovšetkým lesy bohaté na rastlinstvo a živočíšstvo. Z geomorfologických celkov sa tu nachádza Laborecká vrchovina. V tejto chránenej krajinnej oblasti sa nachádza národná prírodná rezervácia Palotské jedliny a päť prírodných rezervácií – Beskyd, Haburské rašelinisko, Jarčiská, Mokré lúky pod Čertižným a Pod Demjatou.CHKO Vihorlat
Chránenú krajinnú oblasť Vihorlat tvorí sopečné pohorie Vihorlatské vrchy. Rozprestiera sa na ploche 4 383 ha v okresoch Humenné, Snina a Sobrance. Za chránenú krajinnú oblasť bol Vihorlat vyhlásený v roku 1973. Ako je možné vidieť z jeho celkovej rozlohy, Vihorlat je najmenšou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku. Vďaka svojej výške a polohe nad rozsiahlou Východoslovenskou níženou, jej vrchy pôsobia impozantne. Túto chránenú oblasť zaraďujeme medzi najlesnatejšie na našom území. Lesy tu totiž zaberajú skoro 100 % rozlohy. Striedajú sa tu bukové a dubové lesy s jaseňom, javorom a jedľou. Na území národného parku sa nachádzajú národné prírodné rezervácie Motrogon, Podstavka, Ďurova mláka, Morské oko, Vihorlat, Voľná Trestia, Drieň, Jedlinka, Lysák a Lysá. Chránené prírodné útvary na tomto území sú tri – Sninský kameň, Čierny potok a Malé Morské oko.CHKO Latorica
Chránená krajinná oblasť bola vyhlásená v roku 1990. Rozprestiera sa na území Východoslovenskej roviny, a z toho dôvodu ju zaraďujeme medzi veľkoplošné chránené územia nížinného typu. Celková rozloha tejto chránenej krajinnej oblasti je 15 620 ha a zasahuje do okresov Michalovce a Trebišov. Na Slovensku sa nachádzajú len dve takéto územia – Latorica a Záhorie. Táto chránená krajinná oblasť zahŕňa hlavný tok rieky Latorica a dolnú časť toku rieky Laborec a Ondava spolu s množstvom slepých ramien, ktoré tieto rieky vytvárajú. Najzaujímavejšie a najvýznamnejšie v tejto oblasti sú málo sa vyskytujúce a vzácne vodné a močiarne biocenózy, ktoré tvoria jedinečný komplex. Latorica, ako chránená krajinná oblasť, je zapísaná do Zoznamu medzinárodne významných mokradí.CHKO Cerová vrchovina
Chránená krajinná oblasť je situovaná v južnej časti okresov Rimavská Sobota a Lučenec. Nachádza sa na juhu stredného Slovenska, pri hraniciach s Maďarskou republikou. Na jej území Cerova vrchovina ďalej pokračuje. Za chránenú krajinnú oblasť bola Cerova vrchovina vyhlásená v roku 1989. Jej rozloha je 16 280 ha. Prevažná časť územia CHKO Cerova vrchovina je zalesnená bukovými dúbravami. Najrozšírenejšie sú dub zimný, dub lesný a cer. Unikátom je čadičový „Kamenný vodopád“, ktorý sa nachádza tesne pod hradom Šomoška.