Na Slovensku sa nachádza 9 národných parkov a 14 chránených krajinných oblastí. Tie patria medzi najviac chránené prírodné územia. Nachádzajú sa v nich mnohé zákonom chránené rastliny a živočíchy.
Naším najstarším národným parkom je Tatranský národný park (TANAP), ktorý bol vyhlásený už v roku 1948. Hlavným cieľom a poslaním územia národného parku je ochrana mimoriadnych prírodných hodnôt územia nachádzajúceho sa v národnom parku. TANAP tvorí najvyššie horstvo Karpát s výnimočnou geomorfologickou skladbou a s výraznými stopami ľadovej činnosti. Zároveň sa zaraďuje medzi národné parky s najväčším počtom plies, pôvodných druhov rastlín a živočíchov. Nachádza sa tu i najviac turistických chát vo vysokohorskom prostredí a liečebno-rehabilitačných zariadení i rekreačných možností. Biosférická rezervácia Tatry, ktorá je súčasťou TANAPu je zapísaná do svetového zoznamu biosférických rezervácií UNESCO. TANAP sa rozprestiera v severnej časti Slovenska a má rozlohu 74 111 ha. Člení sa na 2 základné podcelky - Východné Tatry (Vysoké a Belianske) a Západné Tatry. Pohorie Vysoké Tatry sú jediným pohorím alpského charakteru na území Slovenska. Zároveň sú najmenšími veľhorami v Európe. Najvyšším vrcholom je Gerlachovský štít, ktorý meria 2655 m. Rozprestiera sa na území Žilinského a Prešovského kraja v okresoch Tvrdošín, Liptovský Mikuláš a Poprad.
Medzi ďalšie významné masívy Slovenska môžeme zaradiť masív Nízkych Tatier, ktorý patrí medzi geograficky najvýznamnejšie celky na našom území. Tento masív je vysoko ekologicky stabilný. Ide o jedinečný hôľny vysokohorský reliéf na našom území s vysokým počtom jaskýň, ktorý je bohatý na hlboké lesnaté doliny. Okrem toho je bohatý pestrú lesnú faunu a flóru. Žijú tu zvieratá ako rys, mačka divá, ale aj medveď hnedý.
PIENAP sa stal národným parkom v roku 1967 a jeho celková rozloha je 3750 ha. Nachádza sa v severnej časti Slovenska pozdĺž štátnej hranice s Poľskou republikou. Prevažná časť pohoria Pieniny sa nachádza na poľskom území a jeho menšia južná časť zasahuje na severné Slovensko. Celkovo sa Pieninský národný park rozprestiera na dvoch pohoriach, a to Pieniny a Spišská Magura. Jednou z dominánt Pieninského národného parku je krasový kaňon Dunajca, ktorý bol v minulosti využívaný na splavovanie dreva na pltiach. Dnes sú tieto drevené goralské plte využívané ako atrakcia pre turistov. Záujemcovia majú možnosť splavovať po rieke Dunajec od národno-kultúrnej pamiatky Červený Kláštor (kartuziánsky kláštor) do Lesnice. Dĺžka splavuje je niečo vyše 9 km. Späť do Červeného Kláštora je možné ísť pešo po vyznačenom turistickom chodníku, na bicykli alebo autobusom. Na území národného parku sa nachádzajú tri národné prírodné rezervácie: Rezervácia Pieniny - prielom Dunajca, Haligovské skaly a prírodný výtvor - prielom Lesnickeho potoka. Ďalšou zaujímavosťou tohto národného parku je jaskyňa Aksamitka, ktorá je od roku 1976 chráneným prírodným výtvorom a od roku 1996 národnou prírodnou pamiatkou. Je to typická krasová jaskyňa, ale kvôli bezpečnosti a zachovaniu jej hodnôt je verejnosti neprístupná.
Nachádza sa na severozápade Slovenska na území okresov Prievidza, Žilina, Martin a Dolný Kubín. Tvorí ho najzápadnejšie pohorie Karpát a vyznačuje sa bohatými klimatickými, geologickými a povrchovými pomermi, neopakovateľnými krasovými jaskynnými útvarmi, množstvom druhou fauny a flóry.
Slovenský raj tvorí unikátny krasový horský reliéf s neopakovateľnými roklinami. Vyznačuje sa najdlhším Stratenským jaskynným systémom a sprístupnenou svetovou Dobšinskou ľadovou jaskyňou. Stratenská jaskyňa, ktorá sa nachádza v Slovenskom raji, je najdlhšia a najmohutnejšia jaskyňa na Slovensku. Tento národný park je známy aj hlbokými roklinami a mnohými vodopádmi, ktoré sa v ňom nachádzajú. Rokliny sú sprístupnené turistom pomocou železných a drevených rebríkov.
Národný park Muránska planina sa nachádza v západnej časti Slovenského rudohoria. Patrí medzi najzachovalejšie na Slovensku. Na jeho území sa nachádzajú štyri geomorfologické celky, a to Veporské vrchy, Spišsko – gemerský kras, Stolické vrchy a Horehronské Podolie. Vplyvom stretu týchto celkov sa Muránska planina vyznačuje pestrým reliéfom a faunou a flórou. Národný park tvorí z časti krasový a nekrasový reliéf, ktorý sa striedajú.
Národný park Poloniny leží na hraniciach Slovenska s Poľskou republikou a Ukrajinou, čím je raritou na našom území. Práve vďaka tomu sa vyznačuje typiskou východokarpatskou flórou a faunou. V tomto národnom parku turisti môžu stále nájsť typické horské lúky – poloniny. Čo sa týka architektúry, pre tento národný park je typická drevená architektúra plná malebných drevených kostolíkov (cerkvi), z ktorých sa mnohé zachovali dodnes.
Národný park Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najzachovalejšie jadrové pohoria na našom území. V tomto národnom parku sa aj dnes nachádza málo narušená a hlavne mnohotvárna príroda. Hlavnou črtou tohto národného parku sú rozsiahle hole. Reliéf národného parku je značne členitý a dosahuje značné výškové rozpätie. Nachádzajú sa tu pralesovité jedľobučiny, miestami aj tis, reliktné boriny a alpínske druhy rastlín.
Národný park Slovenský kras je naším najrozsiahlejším a najúplnejšie vyvinutým krasovým územím. Je situovaný v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Jeho rozloha je 34 611 ha a rozprestiera sa v okresoch Rožňava a Košice – vidiek.
Štiavnické vrchy zaraďujeme medzi najväčšie sopečné pohorie Západných Karpát. Za chránenú krajinnú oblasť boli vyhlásené v roku 1979. Jeho celková rozloha je 77 630 ha a rozprestiera sa v okresoch Banská Štiavnica, Krupina, Levice, Zvolen, Žarnovica a Žiar nad Hronom. Najvyšším vrchom Štiavnických vrchov je Sitno. Pre turistov je územie atraktívne predovšetkým vďaka vodným nádržiam – tajchám, ktoré sa tu v hojnom počte nachádzajú. Najznámejšie sú Počúvadlianske, Richňavské, Evičkino, Belianske, Hodružské a Studenské jazero. Na území Štiavnických vrchov sa nachádzajú národné prírodné rezervácie Sitno, Jabloňovský roháč, Kašivárová, Kamenné more, Szabóova skala. Nachádzajú sa tu aj chránené prírodné výtvory Banskoštiavnická kalvária, Sixova stráň, Krupinské bralce, Žakýlske pleso, Vyhniansky travertín.
Horná Orava sa nachádza v najsevernejšej časti Slovenska. Na jej území sa stretajú geomorfologické celky ako Podbeskydská vrchovina, Podbeskydská brázda, Oravské beskydy, Oravská kotlina a Oravská Magura. Za chránenú krajinnú oblasť bola vyhlásená v roku 1979 a jej rozloha je 70 332 ha. Chladné a vlhké podnebie, ktoré je charakteristické pre túto oblasť, a flyšový podklad s nepriepustnými vrstvami sú výborným predpokladom pre výskyt rašelinísk. Viac ako polovicu chránenej krajinnej oblasti tvoria bukovo – jedľové a smrekové lesy. Vo vyšších polohách sa tu nachádzajú kosodreviny. Na území Hornej Oravy sa nachádzajú národné prírodné rezervácie Babia hora, Sosnina, Pilsko, Klinské rašelinisko, Tisovnica a Paráč. Medzi chránené prírodné pamiatky na tomto území zaraďujeme Hviezdoslavovu aleju, Slanický ostrov a Vtáčí ostrov.
Chránená krajinná oblasť Kysuce sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska v okresoch Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Považská Bystrica, Púchov a Žilina. Je tvorená dvomi samostatnými časťami. Prvú, východnú, časť tvoria Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a časť Oravských Beskýd. Druhú, západnú, tvoria Javorníky. Na Kysuciach sa striedajú geomorfologické celky Kysucké Beskydy, Turzovská vrchovina, Javorníky a Kysucká vrchovina.
Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty v sebe zahŕňa jediný geomorfologický celok – Malé Karpaty. Táto oblasť je výnimočná najmä z toho dôvodu, že ňou sa začína veľký stredoeurópsky oblúk. Malé Karpaty sa delia na štyri podcelky – Devínske Karpaty, Pezinské Karpaty, Brezovské Karpaty a Čachtické Karpaty. Obklopuje ich Podunajská rovina, Podunajská pahorkatina, Borská nížina, Myjavská pahorkatina a Považské Podolie.
Poľana je najvyššie sopečné pohorie na našom území. Za chránenú krajinnú oblasť bola Poľana vyhlásená v roku 1981. Celková rozloha tejto oblasti je 20 079 ha a rozprestiera sa v okresoch Banská Bystrica, Brezno, Detva a Zvolen. Na jej území sa stretajú geomorfologické celky Poľana a Veporské vrchy.
Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy sa nachádza na strednom Slovensku a tvoria ju dva geomorfologické celky – Strážovské a Súľovské vrchy. Jej rozloha je 30 979 ha a zaberá okres Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Za chránenú krajinnú oblasť boli Strážovské vrchy vyhlásené v roku 1989.
Táto chránená krajinná oblasť sa nachádza v západnej časti karpatského oblúka na česko-slovenských hraniciach. Biele Karpaty predstavujú druhovo bohatú oblasť nielen v oblasti fauny, ale aj flóry. Prevládajú tu bučiny, bukové dúbravy, lipové a jaseňové javoriny.
Ponitrie bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť v roku 1985. rozprestiera sa na rozlohe 37 665 ha v okresoch Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce, Žarnovica a Žiar nad Hronom. Chránená krajinná oblasť sa nachádza v dvoch geomorfologických celkoch – Vtáčnik a Tríbeč, ktoré sa od seba líšia nielen po geologickej stránke, ale aj v typoch rastlinných a živočíšnych spoločenstiev žijúcich na ich území. Tríbeč zaraďujeme k starším jadrovým pohoriam. Typické preň sú dubovo-hrabové, dubové a vo vyššie položených miestach aj bukové lesy. Vtáčnik je mladšie pohorie sopečného pôvodu, ktoré je súčasťou vulkanického Slovenského stredohoria. Pre toto pohorie sú typické bukové porasty a miestami porasty bukovo-jedľové. V CHKO Ponitrie sa nachádzajú viaceré národné prírodné rezervácie – Buchlov, Gaštanica, Hrdovická, Lupka, Solčiansky háj, Vtáčnik, Veľká skala, Zoborská lesostep a Žibrica. Pre návštevníkov budú určite zaujímavé chránené prírodné výtvory Končitá a Makovište.
Východné Karpaty boli za chránenú krajinnú oblasť vyhlásené v roku 1977. Ich celková rozloha je 26 833 ha a nachádzajú sa v okresoch Medzilaborce, Snina, Stropkov a Svidník. Táto CHKO je tvorená severozápadnou časťou pohraničného územia pôvodnej chránenej krajinnej oblasti, ktorá nebola začlenená do národného parku Poloniny. Nachádzajú sa tu predovšetkým lesy bohaté na rastlinstvo a živočíšstvo. Z geomorfologických celkov sa tu nachádza Laborecká vrchovina. V tejto chránenej krajinnej oblasti sa nachádza národná prírodná rezervácia Palotské jedliny a päť prírodných rezervácií – Beskyd, Haburské rašelinisko, Jarčiská, Mokré lúky pod Čertižným a Pod Demjatou.
Chránenú krajinnú oblasť Vihorlat tvorí sopečné pohorie Vihorlatské vrchy. Rozprestiera sa na ploche 4 383 ha v okresoch Humenné, Snina a Sobrance. Za chránenú krajinnú oblasť bol Vihorlat vyhlásený v roku 1973. Ako je možné vidieť z jeho celkovej rozlohy, Vihorlat je najmenšou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku. Vďaka svojej výške a polohe nad rozsiahlou Východoslovenskou níženou, jej vrchy pôsobia impozantne. Túto chránenú oblasť zaraďujeme medzi najlesnatejšie na našom území. Lesy tu totiž zaberajú skoro 100 % rozlohy. Striedajú sa tu bukové a dubové lesy s jaseňom, javorom a jedľou. Na území národného parku sa nachádzajú národné prírodné rezervácie Motrogon, Podstavka, Ďurova mláka, Morské oko, Vihorlat, Voľná Trestia, Drieň, Jedlinka, Lysák a Lysá. Chránené prírodné útvary na tomto území sú tri – Sninský kameň, Čierny potok a Malé Morské oko.
Chránená krajinná oblasť bola vyhlásená v roku 1990. Rozprestiera sa na území Východoslovenskej roviny, a z toho dôvodu ju zaraďujeme medzi veľkoplošné chránené územia nížinného typu. Celková rozloha tejto chránenej krajinnej oblasti je 15 620 ha a zasahuje do okresov Michalovce a Trebišov. Na Slovensku sa nachádzajú len dve takéto územia – Latorica a Záhorie. Táto chránená krajinná oblasť zahŕňa hlavný tok rieky Latorica a dolnú časť toku rieky Laborec a Ondava spolu s množstvom slepých ramien, ktoré tieto rieky vytvárajú. Najzaujímavejšie a najvýznamnejšie v tejto oblasti sú málo sa vyskytujúce a vzácne vodné a močiarne biocenózy, ktoré tvoria jedinečný komplex. Latorica, ako chránená krajinná oblasť, je zapísaná do Zoznamu medzinárodne významných mokradí.
Chránená krajinná oblasť je situovaná v južnej časti okresov Rimavská Sobota a Lučenec. Nachádza sa na juhu stredného Slovenska, pri hraniciach s Maďarskou republikou. Na jej území Cerova vrchovina ďalej pokračuje. Za chránenú krajinnú oblasť bola Cerova vrchovina vyhlásená v roku 1989. Jej rozloha je 16 280 ha. Prevažná časť územia CHKO Cerova vrchovina je zalesnená bukovými dúbravami. Najrozšírenejšie sú dub zimný, dub lesný a cer. Unikátom je čadičový „Kamenný vodopád“, ktorý sa nachádza tesne pod hradom Šomoška.