Pamätníky / pamiatky

Pamätník maratónu mieru

Pamätník maratónu mieru sa nachádza Košiciach v mestskej časti Staré mesto, na Námestí maratónu mieru. Pamätník bol odhalený v roku 1959. Nachádza sa na ňom text NENIKHKAMEN, čo v preklade z gréčtiny znamená zvíťazili sme. Tento text symbolizuje podľa legendy výkrik bežca, Aténčana, oznamujúceho víťazstvo. Pamätník tvorí socha nahého bežca, ktorá má názov Maratónec. Je vysoká 3 metre, je vytvorená z bronzu a situovaná na podstavci z požárskej žuly. Autorom sochy je akademický sochár Arpád Račko.

Slavín

Jediným pamätníkom a funkčným vojenským cintorínom na Slovensku je Slavín nachádzajúci sa v Bratislave. Bol postavený v rokoch 1957 až 1960. Bol slávnostne odhalený pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou v roku 1960. za národnú kultúrnu pamiatku bol Slavín vyhlásený už v roku 1961. Autorom pamätníka je slovenský sochár a architekt Ján Svetlík. Na cintoríne sa nachádza 6 masových hrobov a 278 individuálnych hrobov. Celkovo je tu pochovaných 6845 vojakov Červenej armády. Títo padli pri oslobodzovaní mesta Bratislava počas bojov 2. svetovej vojny v apríli 1945. centrálnu časť pamätníka tvorí obradná miestnosť, ktorej súčasťou je aj monument vysoký 39.5 m. Na jeho vrchole sa nachádza socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku. Autorom sochy je slovenský sochár Alexander Trizuljak. Okrem toho sa v areály pamätníka nachádzajú sochy od ďalších významných slovenských umelcov. Steny obradnej miestnosti zdobia mená slovenských miest a dátum ich oslobodenia Červenou armádou. Nachádza sa tu aj epitaf, ktorý znie:
„Ty, ktorý vchádzaš sem odožen bôľ a súcit nech kropky tvojich sĺz nezvonia o mohyly za hrdosť človeka za život ľudstva súci za tvoju jasnú tvár my smrť sme podstúpili.“

Mohyla M.R. Štefánika

Mohyla M. R. Štefánika sa nachádza na vrchu Bradlo vo výške 543 metrov. Je situovaná nad cestou medzi obcami Brezová pod Bradlom a Košariskami. Ako to už vyplynulo z jej názvu je venovaná pamiatke M. R. Štefánika, ktorý tragicky zahynul 4. mája 1919. Pochovaný bol o týždeň neskôr, a to aj spolu s jeho talianskou posádkou nad Košariskami, kde sa narodil. Základný kameň pamätníka bol položený 5 rokov po jeho smrti. Návrh pamätníka vytvoril architekt Dušan Jurkovič. Mohyla bola dokončená v septembri roku 1928. Mohylu tvorí terasovitá stavba so štyrmi obeliskami, ktoré predstavujú typickú čistotu architektonického prejavu tvorcu a sú v súlade s okolitým prostredím. Skladá sa z troch hlavných častí – dvoch terás stupňovite nad sebou vyrastajúcich zo svahu a vlastnej náhrobnej stavby, ktorá korunuje temä mohyly. Celý pamätník je postavený z travertínových blokov. Na mohyle sa nachádzajú čelné a bočné schodištia, ktorými sa dá dostať až k hrobu Milana Rastislava Štefánika. Z pamätníka je dobrý výhľad na okolitú krajinu. Aj samotná mohyla je dobre viditeľná už z ďaleka.

Dukliansky pamätník

Pamätník nachádzajúci sa na Dukle pri Svidníku je národnou kultúrnou pamiatkou. Je situovaný v Duklianskom priesmyku. V blízkosti Duklianskeho priesmyku sa nachádza vyhliadková veža, ktorá slúži návštevníkom na oboznámenie sa s históriou duklianskych bojov v jeseni roku 1944. Je to pamätník československej armády a v jeho areály sa nachádza aj cintorín. Na ňom našlo miesto posledného odpočinku 565 príslušníkov 1. československého armádneho zboru, ktorí padli počas karpatsko-dukelskej operácie pri oslobodzovaní Československa. Na cintoríne sa nachádzajú aj hroby s menami 1265 padlých bojovníkov. Pamätník bol postavený v roku 1949 na ich počesť a pamiatku. Pod sedlom sa nachádza kamenný pylón a na ňom monumentálne súsošie a obradná sieň. Pred pamätníkom bola vysadená „Aleja hrdinov Dukly“.

Pamätník Slovenského národného povstania

Pamätník Slovenského národného povstania je jednou z dominánt Banskej Bystrica. Nachádza sa v blízkosti jej centra. Bol postavený v roku 1969. Pamätník obklopuje parkovo upravený areál, v ktorom je vybudovaný skanzen ťažkej bojovej techniky, ktorá sa používala v Slovenskom národnom povstaní. Medzi najzaujímavejšie exponáty zaraďujeme lietadlo Li 2, ktoré sa v čase SNP používalo na prepravu osôb a materiálu na povstalecké letisko Tri Duby. Lietadlo je návštevníkom k dispozícií na prehliadku. V súčasnosti v priestoroch pamätníka sídli Múzeum Slovenského národného povstania, ktoré dokumentuje a prezentuje dejiny slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 až 1945. Dôraz sa však kladie na dokumentáciu protifašistického národnooslobodzovacieho boja a Slovenského národného povstania.

Pamätník Nemecká

Vápenka nachádzajúca sa v obci Nemecká sa stala miestom tragickej smrti viac ako 1000 ľudí. Udialo sa tak v januári roku 1945. Ľudí tu zastrelili a neskôr spálili v peci príslušníci Einsatzkomanda 14 z Banskej Bystrice a členovia považskobystrických Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Medzi obeťami tejto krutej popravy boli partizáni a protifašistický bojovníci zo Slovenska, Francúzska, ZSSR a USA. Časť pôvodnej vápenky bola upravená a slúži ako pietne miesto. V roku 1958 bol v jej blízkosti vybudovaný pamätník, ktorý pripomína plameň pece. Autormi tohto pamätníka sú Ing. arch. M. Belluš, Ing. arch. E. Stančík, Ing. arch. A. Bellan, akad. sochár A. Vika. Autorkou sochy nachádzajúcej sa pri pamätníku je akad. sochárka Klára Patakyová. V roku 1962 tu bola vytvorená pamätná izba, v ktorej sa nachádzajú autentické materiály z miest stredoslovenského regiónu, na ktorých sa za 2. svetovej vojny uskutočnili masové popravy civilov, vojakov a partizánov.

Pamätník Chatama Sófera

Chatam Sofer, vlastným menom Moše Schreiber (1762-1839), bol významným ortodoxným rabínom a učencom. V posledných rokoch svojho života sa stal súčasťou kruhu známych bratislavských osobností. Narodil vo Frankfurte nad Mohanom. V neskorších časoch pôsobil ako rabín v Prostějove a burgenlandskom Mattersdorfe, ale najvýznamnejšiu etapu svojho rabinátu prežil vo vtedajšom Pressburgu. Prísne ortodoxný rabín viedol v Bratislave ješivu, ktorá bola popredným centrom tradičného židovského učenia v Európe. Po jeho smrti ješiva fungovala pod vedením Soferových potomkov až do roku 1939. Po tomto období sa presídlila do Jeruzalema. História cintorínu pri dnešnom Tuneli siaha až do 17. storočia, kedy Pálffyovci povolili svojim židovským poddaným, aby si na pozemku medzi skalným bralom a Dunajom zriadili cintorín. Cintorín pri Dunaji bol vzorne udržiavaný dlhé roky, hoci sa už od roku 1847 nepoužíval. Ohrozený bol v roku 1943, kedy v súvislosti s výstavbou tunela a reguláciou nábrežia rozhodli o jeho likvidácii. Väčšina hrobov bola exhumovaná a ostatky starostlivo prenesené pod kontrolou rabínov na neďaleký Nový ortodoxný cintorín v Bratislave. Hrob Chatama Sofera je častým cieľom ortodoxných pútnikov z celého sveta. Mnohí sa vydávajú na namáhavú cestu, aby strávili aspoň chvíľu v modlitbách na hrobe váženého židovského učenca. Najmä v deň výročia úmrtia rabína hrobku navštevujú stovky pútnikov z celého židovského sveta. Pamätník Chatama Sofera nie je múzeum, je to židovská pohrebná svätyňa a miesto modlitieb.

Pamätník obetiam prvej svetovej vojny Murmanská výšina

Neďaleko Slavína, na Ulici francúzskych partizánov je lokalita, ktorá sa zvykne nazývať aj Murmanská výšina. Pamätník umiestnený na Murmanskej výšine tvorí jednoduchá tomba so štyrmi levmi na rohoch. Je na nej vyrytý nápis 1914 – 1918. Autorom pamätníka je známy bratislavský sochár Alois Rigele a architekt Franz Wimmer. Na jeho tvorbu bol sekundárne použitý použitý granit z podstavca súsošia Márie Terézie. Pamätník bol odhalený v roku 1920. Pamätník pripomína zabudnuté výročie prvej svetovej vojny. V predvečer výročia sa tu koná ekumenický cirkevný obrad, na ktorom sa zúčastňuje čestná stráž Ozbrojených síl SR, vojenská hudba, zástupcovia diplomatického zboru, mestskej časti a občianskych združení.