Fascinujúce a ničivé. Sopky

Koho by nefascinovali. Už v dávnej minulosti dokázali spôsobiť obrovské katastrofy. V súčasnosti sú už niektoré z nich „na odpočinku“, naopak niektoré sú pre mnohých ešte aj v 21. storočí nočnou morou.

Činnosť sopiek sa môže prejavovať niekoľkými spôsobmi. Nie vždy to musí byť chrlenie vriacej lávy. Môže to byť „len“ chrlenie plynu, či vyvrhovanie rôzneho prírodného materiálu. Mnohé z nich vďaka erupciám napríklad položili základy na vytvorenie rôznych ostrovov.
V súčasnosti je na našej planéte približne 600 činných sopiek, niektoré zdroje uvádzajú dokonca vyššie čísla. Rozprestierajú sa v nestabilných, seizmicky aktívnych oblastiach. Prevažná väčšina z nich leží v tzv. veľkom ohnivom hrnci, čo je po okrajoch Tichého oceánu. Na našom kontinente ich našťastie veľa nemáme (najviac činných sopiek nájdete na Islande).

Keď sa povie sopka, prevažnú väčšinu z vás asi napadne ako prvá Vezuv. Tá je skutočne najznámejšia. Už na hodinách dejepisu sa učíme, že jej výbuch v roku 79 nášho letopočtu zničil staroveké mesto Pompeje. Ale asi menší počet z vás vie, že vôbec najväčší objem lávy vyvrhla sopka Tambora, ktorá sa nachádza v Indonézii. V roku 1815 vyvrhla približne 180 km3 lávy. Ďalšia nezabudnuteľná erupcia sopky sa uskutočnila v roku 1883. Jemné časti popola vyvrhla sopka až do výšky 50 kilometrov. Keďže Krakatau leží v Tichom oceáne, vyvolal jej mohutný výbuch obrovské vlny, ktoré údajne zachytili až vo vzdialenosti neuveriteľných 18 tisíc kilometrov.

A keď už sme pri tých zaujímavostiach... Viete, že najvyššou sopkou na svete je sopka Guallatiri? Je vysoká 6060 metrov a nachádza sa v Južnej Amerike. Presnejšie v Chile, v Andách. Od roku 1959, kedy vybuchla naposledy, kľudne spí. Uvidíme do kedy... Možno budete namietať, že na našej planéte sú aj vyššie sopky. Áno, máte pravdu. Sú. Ale pod hladinou oceánu. Najväčšou podmorskou sopkou je Manua Kea, ležiacia pri ostrove Havaj. Ak ju zmeriate od dna oceánu až po jej vrchol, zistíte, že je vyššia ako Mount Everest. Má 10 230 metrov!