Ubytoviny e-mailom
Chcete dostávať pravidelný súhrn informácií z cestovného ruchu mailom?
Táto sekcia je prevádzkovaná v spolupráci so slovenským cestovateľským magazínom Cestovateľ
Najčítanejšie
Adrenalín s prilbou a čelovkou v podzemí
Na Slovensku existujú aj jaskyne, kam nechodia masy ľudí
Návštevu aspoň jednej jaskyne na Slovensku má za sebou už hádam každý. Ku vchodu sa obyčajne treba dostať krátkou prechádzkou mierne stúpajúcim lesným chodníkom. Potom si vo vstupnej hale kúpiť lístky, často po kratšom či dlhšom čakaní v rade.
Prehliadka kvapľov, cencúľov či iných útvarov sa môže začať. Dôležité býva nájsť si takú pozíciu, aby sme počuli sprievodcu a zároveň čo-to videli cez ostatných návštevníkov.
Klasicky sprístupnených jaskýň je na Slovensku dvanásť. Spravuje ich Správa slovenských jaskýň. Sú tu však aj ďalšie jaskyne sprístupnené odlišným, takzvaným turistickým spôsobom. Prevádzkujú ich iné subjekty. Ich návšteva môže priniesť netradičné spestrenie letnej dovolenky.
Krásnohorská jaskyňa
Nachádza sa v Národnom parku Slovenský kras neďaleko obce Krásnohorská Dlhá Lúka. Je zapísaná v zozname UNESCO a je známa predovšetkým vďaka obrovskému Kvapľu rožňavských jaskyniarov, ktorý meria 32,6 metra. Vstup do jaskyne si treba dopredu objednať telefonicky alebo e-mailom na internetovej stránke jaskyne, keďže počet návštevníkov na jeden vstup je obmedzený. Jaskyňa je otvorená celoročne s výnimkou marca.
So sprievodcami sa stretávame pri penzióne Jozefína v obci. Ku vchodu do jaskyne sa dostávame po približne 20 minútach chôdze lesným chodníkom. Vstupom je umelo vyrazená štôlňa, hneď vedľa pôvodného otvoru, ktorým kedysi do jaskyne prenikli jej prví návštevníci – vyvieračky Buzgó.
Pred jaskyňou sa súkame do veľkých červených kombinéz a nasadzujeme si prilby s čelovými lampami. Na nohách sa odporúča mať vibramy, prípadne si môžete požičať gumené čižmy.
Treba sa pripraviť na blatistý terén, navyše málo osvetlený. Objemnejší návštevníci by mali svoju návštevu zvážiť, keďže cesta na jednom mieste vedie cez veľmi úzku puklinu.
Trasa meria 450 metrov a vedie po neveľmi upravenom chodníčku, kde-tu sú položené drevené dosky. Okolo toho veľa nevidno, jaskyňa nemá vybudované osvetlenie a čelovkami si dosvietime akurát tak pod nohy a na najbližšie steny či potok. Zaujímavé miesta osvetľuje sprievodca ručným reflektorom.
Prichádzame k jazeru, ktoré treba prekonať po takmer dvadsaťmetrovom lanovom premostení. Potom prechádzame cez Veľký kaňon, v ktorom hučí potok, do Abonyiho dómu.
Tu sa dostávame k ďalšiemu lanovému premosteniu. Za ním nasledujú rebríky a prichádzame do Siene obrov. Táto časť je poslednou časťou jaskyne, ktorá je sprístupnená pre turistov.
Svetlo reflektora sa odráža od monumentálneho Kvapľa rožňavských jaskyniarov, ktorý je druhý najväčší kvapeľ na svete. Rastie niekoľkonásobne rýchlejšie, než je pre mierne klimatické pásmo prirodzené.
Do ďalších častí jaskyne – Veľkej a Zrkadlovej siene a k Marikinmu jazeru – sprevádzanie turistov už nie je povolené. Návrat ku vchodu vedie tou istou cestou.
Na záver treba dodať, že sprievodcovia sú zanietení jaskyniari a poskytnú veľa zaujímavých informácií. Fotografovanie je v cene vstupného, treba si však zobrať poriadny blesk či poprosiť sprievodcov, aby vám prisvietili.
Jaskyňa mŕtvych netopierov
Nachádza sa v Ďumbierskom krase v Nízkych Tatrách. Ide o jedinú vysokohorskú jaskyňu, ktorú možno na Slovensku navštíviť. Svoj názov dostala pre nález veľkého množstva netopierích kostičiek.
K jaskyni sa najjednoduchšie dá dostať po zeleno značenom turistickom chodníku od Trangošky, výstup trvá asi hodinu. Vedie sem aj červeno značený chodník od Chopka alebo od sedla Čertovica k Chate Milana Rastislava Štefánika. Od nej možno po zelenej značke zísť k jaskyni.
Vstup si treba dopredu zabezpečiť na webovej stránke jaskyne . Jaskyňa je otvorená celoročne s výnimkou januára a februára.
Návštevníkom ponúka tri trasy, ktoré sa od seba líšia náročnosťou. Trasa A je osvetlená a určená turistom, ktorí nemajú záujem o veľké športové výkony, iba sa chcú prejsť po jaskyni a pozrieť si jej výzdobu.
V tejto časti sa jej nachádza najviac. Tu je aj najnižšie vstupné. Prehliadka zhruba kilometrovej trasy trvá asi hodinu.
Kto chce zažiť niečo napínavejšie a o výzdobu mu až tak nejde, môže zvoliť trasu B alebo C. Trasa B vedie hodinu až dve – podľa kondície – vo vrchnej časti jaskyni s vyústením na hrebeni. Trasa C naopak smeruje na dno jaskyne. Obe merajú približne dva kilometre.
V budúcnosti by sa mala otvoriť aj trasa D, ktorá by mala byť najdlhšia a viesť do Bystrického dómu s rozlohou väčšou ako futbalové ihrisko. Dĺžka pobytu pod zemou by sa mala pohybovať okolo 12 hodín. My sme zvolili trasu B, vstupné nás stálo 420 Sk na osobu.
Tak ako aj pri návšteve iných jaskýň, pri výstupe ku vchodu sa spotíte, preto je dobré vziať si so sebou náhradné tričko na prezlečenie. Okrem toho treba ďalšiu zatepľovaciu vrstvu, keďže maximálna teplota v jaskyni je 3,6 stupňa.
Pred vstupom do jaskyne dostávame jaskyniarsku kombinézu a prilby a k nim karbidovú lampičku. Prvý úsek trasy je spoločný s trasou A. Avšak skôr, ako by sme sa dostali k nejakej výzdobe, prudko zatáčame vľavo a začíname sa šplhať kamsi do tmy.
Nasledujúcu hodinu stále stúpame, často s použitím všetkých štyroch končatín. Moja lampička ustavične zhasína. Aspoň ma nedesí pohľad za okraj rímsy, ale nevidieť si pod nohy a okolo seba nie je veľmi príjemné.
Dostávame sa k dlhému lanovému rebríku v úzkom komíne. Rebrík sa so mnou krúti, udieram sa o steny a ešte si aj popálim ruku o plameň karbidky. Nasledujúci rebrík už zvládam lepšie.
Tempo je rýchle, snažíme sa nezaostať, lebo v tme a spleti balvanov sa cesta často nedá ani tušiť a čakať na sprievodcu, kým sa po nás vráti, nemáme záujem. Niektoré úseky sú veľmi šmykľavé, keďže kamene sú mokré. Človek by sem bez dobrých vibrám nemal ani vkročiť.
Terén sa mi zdá čoraz príkrejší, miestami sa cítim ako na cvičnej lezeckej skalke, akurát bez istenia. Istíme sa až na poslednom úseku.
Popri lane prekonávame menšiu sieň nad dvadsaťmetrovou priepasťou. Moja karbidka sa tesne predtým definitívne odporúčala, takže popri lane hmatkám od zadného svetielka k prednému. Výhodou je, že nevidím tú priepasť pod nami.
Pobyt v jaskyni sa končí lezením po štyroch, respektíve plazením v úzkom otvore, ktorý nás vyvedie na povrch kopca. Chvíľka oddychu a strmým chodníčkom sa vraciame k vchodu jaskyne.
Ďalšie jaskyne
Jedinou sprístupnenou jaskyňou v Prešovskom okrese je jaskyňa Zlá diera. Nachádza sa v katastri obce Lipovce. Svoj názov vraj získala podľa toho, že do nej v minulosti padali ovce a kravy.
K jaskyni sa možno dostať z Lačnova alebo Lipoviec, vedie k nej upravený chodník. Pred vstupom do jaskyne návštevníci dostanú prilbu a jaskyniarsku karbidku, prípadne si môžu svietiť vlastným svetlom.
Prehliadka trvá asi 40 minút a je fyzicky nenáročná. Zaskočiť môže azda len úzke miesto zvané Pôrodná diera. Vstupné je 160 Sk, jaskyňa je otvorená od 1. apríla do 31. októbra.
Bojnická hradná jaskyňa sa nachádza v areáli Bojnického zámku, v travertínovej kope, na ktorej stojí celý zámok. Možno v nej vidieť dve jazierka, ktoré sú pravdepodobne súčasťou jaskynného systému pokračujúceho v ďalších priestoroch. S jaskyňou je prepojená aj 26 metrov hlboká hradná studňa.
V súčasnosti sa pripravujú vyhlášky krajských úradov životného prostredia (KÚ ŽP), ktoré upravia podmienky vstupu a správanie návštevníkov v ďalších jaskyniach voľne prístupných verejnosti. Doteraz sa do takýchto jaskýň mohlo vstupovať len na základe povolenia od KÚ ŽP.
Podľa Pavla Bellu zo Slovenskej správy jaskýň by sa ich počas tohto roka mohlo sprístupniť približne tridsať. Pôjde o jaskyne bez výzdoby, ktoré už prešli archeologickým výskumom. Väčšinou sa nachádzajú v blízkosti turistických chodníkov a k niektorým z nich vedú odbočky.
Správa jaskýň bude na svojej internetovej stránke postupne uverejňovať ich zoznam. Od 1. apríla 2008 sú už prístupné jaskyňa Veľká pec, Veľká jaskyňa a Malá jaskyňa v okrese Piešťany.
Autorka je šéfredaktorka turistického magazínu Hiking.sk.
Ilustračné foto - Pavol Molnár
05.01.2009
Prečo Ubytujsa.sk?
Jednoduchá rezervácia
Žiadne poplatky za rezerváciu
špeciálne zľavy len pre našich návštevníkov
špeciálne zľavy len pre našich návštevníkov
Čo u nás nájdete
viac než 3000 zariadení
viac než 130 lyžiarskych stredísk
viac než 230 kúpalísk a aquaparkov
viac než 500 kultúrnych pamiatok
viac než 130 lyžiarskych stredísk
viac než 230 kúpalísk a aquaparkov
viac než 500 kultúrnych pamiatok
Jazykové verzie
Informácie o ubytovacích zariadeniachposkytujeme v 6 jazykoch EN, DE, HU, PL, RU, SK
Pre ubytovacie zariadenia
Máme pripravené ročné balíky služieb, z ktorých si vyberie každý typ zariadenia
Čo je UbytujSa.sk
Informačno-rezervačný portál
ubytovacích zariadení a
turistiky na Slovensku.
ubytovacích zariadení a
turistiky na Slovensku.
Diskusia k článku: